Becca, Christopher a Trevor....

nufko16nufko16 Komentářů: 11
upraveno 10. říjen 2014 v Příběhovač
TÉMA: Klamstvá sú pravdy ostatných ľudí

POSTAVA: Citlivá opatrovateľka

ZAČIATOK: Nikdy som ho nevidel tak nafúkaného a spokojného samého so sebou

STRED: Beznádejná láska, ktorá sa ukáže nebyť beznádejná

KONIEC: Doslova za všetko musia postavy  zaplatiť

 

Nikdy som ho nevidel tak nafúkaného a spokojného samého so sebou. Pomyslel si Trevor a ďalej pozoroval  cez zatvorené okno svojho bytu na druhom poschodí vysokého svalnatého muža.

„Pope, Chrikobel, Chriskobel,...Christopher!  Christopher Pope! Tak sa volá.“ Radostne zvýskol a poskočil.

 

Christopher bol mladý, asi dvadsaťpäť ročný mládenec, ktorý býval na tej istej Tichej ulici ako pán Trevor, dokonca v tom istom vchode. Pán Trevor nemal Christophera rád, vždy sa naparoval ako páv a každý večer robil obrovský hluk sprevádzaný konským dupotom. Tentokrát stál pred vchodom na Tichej ulici a lúčil sa s húfom dievčat, ktoré ho obkolesovali. Naozaj sa pri tom tváril, akoby zjedol všetku múdrosť sveta, čo už, bol to naozaj fešák, sám si to uvedomoval a ani sa tým netajil.

„Hmh, samozrejme, že som bol aj v Belgicku. Bol som všade možne, v Amerike, v Číne, pochodil som takmer celý svet.“ Vyťahoval sa Christopher  a snažil sa pôsobiť čo najpresvedčivejšie.

Pán Trevor, stále stojaci pri okne, sa zamyslel nad svojím životom. Keby tak nebol za mlada taký hlúpy a vzal si nakoniec  tú dlhonohú blondínku. To by bol život. Z myšlienok ho vytrhol zvonček pri vchodových dverách.

„Dedko!“ Dievčatko  s tmavými kučerami na hlave a rumencom v tvári sa mu vrhlo okolo krku.

„Agátka! Aká bola dovolenka?“ Agátka chodievala každý rok so svojimi rodičmi do Grécka, vždy na to isté miesto a vždy dva týždne pred začiatkom letných prázdnin, len aby mali kľud od ostatných rodín s deťmi. Boli totižto presvedčení, že ostatné deti by mohli Agátku pokaziť, nedaj boh, aby sa s nejakým pustila do reči a nakazilo by ju drzosťou.

„Becca príde o piatej.“

„Dobre.“ Prikývol Trevor a odprevadil svoju dcéru až k autu. Christopher stál stále vonku, stále zavalený dievčatami, chvastajúci sa, tento krát školou. Pán Trevor zachytil časť rozhovoru.

„A na akú si to chodil?“ Pýtalo sa jedno z dievčat a točilo si pri tom vlasy ako malé dievčatko.

„No, to bola taká súkromná, veľmi drahá, právo, rodičia ju zaplatili, ale po pol roku som zdrhol. Nebavilo ma to.“ Trevor na neho vrhol nevrlý pohľad a ďalej si hundral svoje.

 

Keď sa znovu vrátil do svojho bytu na druhom poschodí, urobil sebe a vnučke skorú večeru a zmizol v druhej izbe svojho dvojizbového bytu. Pán Trevor, keďže bol na dôchodku, po nociach chodil vypomáhať do jednej firmy ako nočný strážnik. Práca ho nebavila, no nemal na výber, dôchodok mu na platenie všetkých výdavkov nestačil.

„Cŕn, cŕn!“ Znovu zazvonil zvonček pri vchodových dverách.

„Agátka, otvor, to bude Becca.“ Kričal Trevor zo spálne, skackajúc na jednej nohe a pokúšajúc obliecť si nohavice.

Becca. Ach, tá Becca, to bolo stvorenie priamo z neba. Mala olivovo hnedú pleť, krásne gaštanové oči, z ktorých neustále vyžarovala energia a jej vlasy boli vždy také voňavé a lesklé, až sa občas zdalo, že ani nie sú skutočné. Keď sa v ten deň naklonila nad Agátku, aby jej uštedrila bozk na líce, dlhé rovné vlasy  jej skĺzli po chrbte až na rameno a takmer zakryli celú Agátku.

„Á, Becca, ďakujem, že ste prišli. Agátka musí ísť spať o desiatej, ani o minútu neskôr.“

„Nebojte sa pán Irwin,“ tak sa totižto Trevor volal, Trevor Irwin, „dohliadnem na ňu.

Becca bola osobná opatrovateľka rodiny Mitchelových, teda Trevorovej dcéry, už asi tri roky. No u pána Trevora ešte nikdy nebola.  Obyčajne máva Trevor v práci voľno, keď je Agátka u neho, ale všetci pracovníci sa kamsi podeli, a tak Trevor musel do práce. Bol ufrfľaný, no nemôžeme mu to mať za zlé.

 

Keď sa o päť dvadsať za Trevorom zavreli vchodové dvere, Becca si sadla na gauč a vzala si, len tak sa na stole povaľujúci časopis. Prelistovala sa až na stránku o športe, keď tu zrazu, začula ohlušujúci smiech. Vyskočila a pribehla k oknu. To, čo zbadala, jej vyrazilo dych. Srdce jej začalo byť ako splašené a v bruchu ucítila pocit, úplne neznámy.

 

Bol to Christopher. Klábosil s kŕdľom dievčat a periférne zazrel, ako sa na neho niekto pozerá. Zahľadel sa do okna pána Trevora a zistil, že to je ženská tvár. Keď Becca zistila, že si ju neznámy chalan obzerá, rýchlo sa schovala.

Veď už nemám dvanásť. Povedala si v duchu a postavila sa. Christopher medzi časom tvár odvrátil.

...

Na druhý deň, keď sa Trevor zobudil, zišiel po schodoch na kamennej chodbe smerom k svojej schránke  a vybral si z nej poštu.

„Dobré ráno, pán Irwin. Ako sa dnes máme?“ Na Trevorove prekvapenie ho pozdravil jeho sused. Bol to Christopher. Nie len že Trevor nemal rád Christophera, ale ani Chriestopher Trevora. Vlastne, Trevora nemal rád takmer nikto, pretože sa v jednom kuse na všetko a na všetkých sťažoval, bol neustále mrzutý, každého ohováral a stále si mumlal popod nos.

Trevor zvraštil čelo a neveriacky, jednoslovne odzdravil.

„Včera som vo vašom okne zazrel nádhernú kočku. Vaša dcéra?“

„Nie.“ Odvetil Tervor nevrlím hlasom.

„Tak to by ste nás potom mohli zoznámiť. Čo vy na to?“

„Tá nie je pre teba.“

„Odkiaľ viete, že nie?“ Christopher prevrátil oči a popri tom sa tváril, ako majster sveta.

„Od nej ruky preč.“

„Nebodaj je to vaša priateľka?“

„Je to opatrovateľka mojej vnučky, keď ťa to tak zaujíma. A nie je pre teba.“ Prísne zopakoval Trevor a stratil sa vo svojom byte.

 

„Dobrý deň, pán Irwin. Prepáčte, že som Vás tak prepadla, ale zabudla som si u Vás nabíjačku na mobil.“

„Ach, Becca, moja drahá, ty ma nikdy nerušíš. Poď, uvarím ti čaj.“ Vonku bolo nádherne slnečno, takmer tridsať stupňov.

„Nie, ďakujem, len si vezmem tú nabíjačku.“

„No ako chceš teda.“ Becca chvíľu váhala a uvažovala, chcela sa opýtať Trevora na neznámeho chlapca zo včera.

„Pán Irwin,...“

„Trevor. Prosím.“

„Tak teda, pán Trevor, chcem sa spýtať, býva vo vašom vchode nejaký mladý muž?“

Trevor hneď vedel, na koho Becca naráža.

„Prečo? Ublížil ti?“

„Nie,“ so smiechom v hlase odvetila Becca, „len ma zaujíma, kto to je.“

„Dievča zlaté, od toho sa drž radšej ďalej. Je to sukničkár a záletník. Len by ti ublížil. V posteli už prestriedal polovicu mesta. No vážne. Minulý týždeň som videl, ako do jeho bytu vchádza akási blondína, ale ráno vychádzala čiernovláska.“ Túto informáciu však nevedel na isto, zabudol si totižto okuliare v kuchyni na stole, v skutočnosti to bola  tá istá osoba, len mala na hlave čiernu šatku, nehovoriac o tom, že to bola Christopherova sestra, ktorá u neho z času na čas prespáva.

Becca sa len usmiala, poďakovala  a s iskričkami v očiach za sebou zavrela Trevorove dvere.

 

„Teba poznám.“ Povedal mužský hlas. Becca sa otočila a zbadala za sebou neznámeho chalana zo včera. Trochu sa začervenala.

„Nečakal som, že ťa tu dnes stretnem.“ Christopher bol sebavedomý a očami si premeriaval Beccu od hora až po zem.

„Poznáme sa?“ Dobre vedela, kto to je, no chcela si overiť Trevorovu teóriu o naničhodníkovi.

„Videl som ťa včera, ako ma pozoruješ z Trevorovho okna. Páčim sa ti?“

„Ó, áno, včera. Pamätám sa, smiech tvojich kamarátok ma vyrušil od čítania.“ Poznamenala Becca sarkasticky.

„Takže,...“

Becca si uvedomila, že je to nafúkaný playboy, pravdepodobne presne taký, ako jej ho Trevor opisoval. No nemohla si pomôcť. Páčil sa jej.

„Tak mi daj číslo, vyjdeme si.“ Becca sa zarazila.

„Chceš si so mnou vyjsť? Tak v tom prípade si moje číslo zisti sám.“ Christopher túto odpoveď nečakal, vždy bol zvyknutý, že mu každá na vyžiadanie podarovala okrem čísla aj bozk, alebo tričko, dokonca sa mu raz stalo, že mu nejaká dievčina podarovala spodnú bielizeň. Kým si stihol uvedomiť, čo za scénu sa práve odohrala, Becca bola preč a vzala si so sebou aj svoje telefónne číslo.

 

Niekoľko dní sa Christopher pokúšal prehovoriť pána Trevora, aby mu dal číslo na Beccu, no Trevor tvrdo odmietal, a tak to Christopher nakoniec vzdal.

...

„Teba poznám.“ Zopakovala Becca Christopherove slová z ich prvého stretnutia. Christopher sa otočil a trochu sa mykol.

„Teba som tu dnes nečakala.“ S ľahkosťou ako jarný vánok a s úsmevom na tvári Becca znovu prehovorila.

„No, ja, prišiel som sem za kamoškami.“ Christopher bol trochu nesvoj, bol z nej nervózny, ani sám nevedel prečo.

„Aha, tak teda nič. Vidím, že si upustil od myšlienky vyjsť si so mnou.“

„Nie, to ja, ja som len,...nezohnal som tvoje číslo. Snažil som sa. Ale Trevor mi ho nechcel dať. Veď vieš, aký je.“

„To nevadí, vidím, že si si našiel za mňa náhradu.“ Becca kývla hlavou smerom k dievčatám stojacim obďaleč. Už- už chcela odísť, keď zrazu:

„Počkaj. Môžem ťa pozvať na drink?“

Becca s Christopherom zamierili do kaviarne v obchodnom centre a sadli si k stolíku v úplnom rohu, aby ich nik nerušil. Bola to útulná kaviareň. Zariadená moderným nábytkom.

Po chvíli, keď z Christophera opadol stres, usadil sa na stoličke o čosi pohodlnejšie a začal rozhadzovať rukami akoby mal epileptický záchvat.

„Som fakt zvedavý, ako sa bozkávaš. Taká pekná baba ako ty,...“

„Prosím?“ Neveriacky na neho pozrela Becca a chvíľu premýšľala, či urobila dobre, že s ním išla na drink.

„No, som prekvapený, že nemáš priateľa. Si krásna, máš super postavu, do kelu, zabudol som si prachy. Môžeš to zacvakať? Vrátim ti to. Ako len budeš chcieť.“ Povedal a v tvári mal samoľúbi výraz.

„Christopher, verím, že niekde vo svojom vnútri si fajn chalan, ale ja nemám čas zisťovať, ako hlboko to je. Tu máš peniaze, díki za pozvanie, drobné si nechaj. Čau.“ Ostal tam sedieť úplne sám, nechápal, čo sa stalo, veď vždy tieto drísty zaberajú, každá na ne skočí. Čo spravil zle? Nešlo mu to do hlavy.

Becca sa prechádzala po obchodnom centre, míňala jeden obchod za druhým, úplne zabudla, prečo tam vôbec šla. Jediné, čo mala v hlave, bol Christopher. Choď von! Vravela si sama pre seba. Veď je to neohrabaný chuj, ktorý sa nevie správať k dáme. Ale keď on má takú anjelskú tvár. V Becce sa bili pocity, cítila sa ako rozpoltená osobnosť. V tom ho zase zbadala. Stál s tým istým húfom dievčat ako pred tým, no tentokrát mal na tvári úplne iný výraz. Pokorný. Zahanbený. Už sa nezabával ako pred tým. Len ticho stál, sem-tam sa mu na tvári vynoril pokrivený silený úsmev a vyzeral ako telo bez duše. Becca ho hodnú chvíľu z diaľky pozorovala.

„Becca.“ Zbadal ju. Do kelu, čo teraz? Ostala nehybne stáť.

„Becca,...“ Nevedel, čo povedať. Hanbil sa za svoje predošlé správanie. Becca potichu stála a s nedočkavosťou čakala, čo z neho vypadne. Zrazu vystrel ruku a dal jej peniaze. Bez slova ich vzala a ďalej na neho pozerala zvedavým pohľadom.

„Pokašľal som to. Prepáč.“ Christopher čakal, že Becca na to niečo povie, no bola ticho.

„Bol som idiot. Myslel som, že...Vlastne ani neviem, čo som si myslel. Vždy som bol zvyknutý, že dostanem to, čo chcem. No až teraz som zistil, že chcem teba. A viem, že .....Viem...Vlastne, neviem, ako...Ty nie si ako ostatné. Si krásna a inteligentná a citlivá. Ja viem, že asi žiadam priveľa, ale mohla by si mi dať ešte jednu šancu? Prosím! Naozaj sa posnažím.“

Becca nič nevravela, len bez slova natiahla ruku. Christopher nechápavo pozeral, no nakoniec jej podal svoju. Keď ju pustil, uvedomil si, že v nej má malý papierik. Roztvoril ho. Bolo na ňom telefónne číslo.

...

Prešlo niekoľko mesiacov a z Christophera sa stal úplne iný človek.

„To ty. Ty si ma zmenila.“ Hovorieval takmer každý deň Becce. A ona bola šťastná. I keď s ním mala nemálo práce, nakoniec sa jej podarilo z neho spraviť človeka, po akom túži každá, podotýkam, normálna žena . A Christopher sa naozaj zmenil.

...

„Becca, drahá,“ oslovil ju Trevor jedného dňa na chodbe, „ja viem, že si zamilovaná, a áno, Christopher sa zmenil, ale dávaj si pozor. Niekde vo svojom vnútri je stále taký istý ako pred tým. Toho sa nikdy nezbaví.“ Becca mala Trevora rada, vždy ju ochraňoval, občas až príliš, no bola za to vďačná.

 

V ten istý večer išla Becca k Svetlane Mitchelovej, Trevorovej dcére, znovu strážiť Agátku. „Pravdepodobne tam budem celú noc. Prepáč. Viem, že dnes je.....“ Bol špeciálny deň. I keď Becca a Christopher spolu chodili takmer osem mesiacov, Becca nechcela ich vzťah uponáhľať, a tak si zatiaľ svoje telo nechávala pre seba. Christophera to privádzalo do šialenstva, osem mesiacov bez sexu, ale dnešok bol výnimočný. Teda aspoň mal byť. No Becca musela ísť strážiť Agátku, a tak z Christopherových predstáv o dokonalej noci ostal iba dym.

 

„Ahoj Svetlana,“ volala Becca uprostred noci pani Mitchelovej, „Agátka je chorá, neviem, čo sa deje, má stále teplotu a neviem jej ju zraziť, už dvakrát zvracala. Bolo by dobré, keby si sa vrátila domov.“

O jedenástej doletela pani Mitchelová sťa namydlený blesk a už aj brala Agátku na pohotovosť, Beccu poslala domov.

Becca sa celou cestou domov pokúšala dovolať Christopherovi, no márne. Dokonca mu poslala dve správy. Chcela totižto zachrániť ich spoločný večer, no nakoniec, po asi desiatich neúspešných telefonátoch, zamierila domov.

Becca nevedela zaspať, celú noc sa prevaľovala z boka na bok, lebo okrem toho, že myslela na malú Agátku, premkol ju nevysvetliteľný, divný pocit. Nevedela, odkiaľ sa vzal, no bol tam. Bol zlý. A mal čo dočinenia s Christopherom.

Keďže jej to nedalo, hneď ráno vstala, obliekla sa a vybrala sa za ním. Bolo asi desať hodín, keď stlačila zvonček na Christopherových dverách. Nič. Stlačila ho znovu. Spoza dverí sa ozvali kroky, no boli akési tiché. Dvere sa otvorili.

„Pomôžem Vám?“ Opýtal sa tenký, ženský hlas.

„Kto ste?“ Nahnevane sa pýtala Becca a prešľapovala z miesta na miesto.

„Som Melinda. A vy?“

„Kde je Christopher? Chcem s ním hovoriť.“ Becca už naozaj zúrila, nečudo, a vôbec svoje pocity neskrývala.

„Je v sprche.“ Odvetilo dievča z Christopherovho bytu tak pokojne, akoby sa nič nestalo.

„Mám mu niečo odkázať?“

Becca akurát otvorila ústa, že jej odpovie, no v tom sa spoza Melindinho chrbta objavil Christopher. Na tvári mal prekvapený pohľad, v ktorom bolo cítiť obrovskú hanbu. Becca na neho vrhla vražedný pohľad a potichu poznamenala, „nie je treba,“ a s nechuťou v tvári utekala dolu po schodoch. Ešte začula, ako na ňu Christopher kričí, no neobzrela sa, chcela byť čo najďalej od neho a tej...ani nevedela, ako ju nazvať. Povedzme, veľmi blízkej kamarátky.

 

Christopher jej niekoľko dní volal, niekoľko hodín denne presedel pred jej panelákom, no nadarmo. Becca s ním už viac neprehovorila. I keď vedela, že každý si zaslúži druhú šancu, nemohla sa na neho ani len pozrieť. Prichádzajúce hovory od neho nezdvíhala, na sms-ky neodpovedala.

„Becca, však?“ Becca začula ženský hlas, nevedela ho identifikovať, ale bola si istá, že ho už niekde počula. Otočila sa a zbadala Melindu, tú Melindu z Christopherovho bytu spred pár týždňov. Úsmev, ktorý mala na tvári sa jej rýchlo stratil.

„Myslela som, že si to ty. Prepáč za tú moja nezdvorilosť, keď sme sa prvý krát stretli. Trochu si ma prekvapila, vieš, síce je Christopher záletník, ale ešte nikdy si k sebe nepozval dve baby naraz. Ale, proti gustu, žiaden dišputát,  že?“ Becca pozerala na Melindu s otvorenými ústami a nedokázala zo seba vydať ani hlások. Po chvíli, keď si uvedomila, že  nemo na seba pozerajú, prehovorila.

„Dve naraz? Ako to myslíš? Kto vlastne si a čo si robila u neho doma?“

„Som jeho kamoška, poznáme sa už dlhé roky. Úprimne, už ako decko som do neho bola zabuchnutá, ale nikdy sme spolu nič nemali, teda nechodili sme spolu.“

„A čo si teda u neho robila?“ Nechápavo sa pýtala Becca a popri tom sa hrala s nechtami, ako to robila vždy, keď bola nervózna.

„Stretávame sa len dvakrát do roka, mám veľa práce, no keď už sme spolu, tak si to poriadne užívame. Sme síce kamaráti, ale taký sex s človekom, ktorého poznáš takmer celý život, nie je nikdy zlý. Vieš, ako to myslím.“ Becca len kývla hlavou. Nechcela už počúvať tie veci, zamyslela sa, s koľkými ešte spal za tých osem mesiacov, čo spolu chodili. Vrhla na Melindu ešte jeden škaredý pohľad a bez slova zmyzla.  

...

V jeden deň, asi dva mesiace po ich rozchode, ktorý mimochodom, bol veľmi spontánny, ani jedna strana nevedela, či je skutočný, sa ich pohľady opäť stretli. Celé to obdobie, celé dva mesiace sa mu úspešne vyhýbala, konečne sa ako -tak z lásky k nemu pozviechala a teraz toto. Na únikovú cestu bolo príliš neskoro, stáli od seba necelých päť metrov v onom centre, kde sa spoznali.

„Becca, rád ťa vidím.“ Becca to isté povedať nemohla, a tak len nemo stála a obzerala sa okolo seba, akoby chcela, aby ju niekto zachránil.

„Je to už dlho.“

„Nie,  nie je.“ Odvrkla Becca, hlas mala chladný, bez akéhokoľvek náznaku súcitu.

„Ale ja som na teba nezabudol. A nikdy nezabudnem.“

„Na to už je trochu neskoro, nemyslíš? Po tom, čo si urobil.“

„Počkaj, a čo som urobil?“ Nechápal.

„No to nemyslíš vážne. V ten večer, keď som strážila Agátu, ty si, nezdvíhal si mi, lebo si bol s ňou?“

„Čo? Nie! Nezdvíhal som, lebo som už spal.“

„To sú keci. Vieš ako veľmi som sa trápila? A ty si kľudne, bez akýchkoľvek výčitiek napochoduješ do tých istých koľají a tváriš sa, že sa nič nestalo?!“

„Počkaj, o čom to prosím ťa hovoríš?“

„Vieš čo,“ Becca bola otrávená z klamstiev a falošných ľudí okolo seba, „už s tebou nikdy nechcem nič mať.“ Rozzúrená ako parná lokomotíva sa rozbehla smerom k východu.

„Becca, stoj!“  Zreval Christopher, až nadskočila.

„Vysvetlíš mi, o čom to hovoríš?“

„Pozri sa na seba. Aký si bol, keď sme sa spoznali. Dokonalý manekýn, ktorý vypúšťal z papule samé klamstvá, a ktorý dostal do postele každú, na ktorú si len pomyslel, okrem mňa.  Radšej si ma vymenil za nejakú ryšavku. Som rada, že sme spolu nič nemali.“

„No tak to pŕŕŕ, milá moja. Ja som s nikým nespal.“ Becca sa trochu zarazila, no stále mu neverila. Veľmi dobre poznala takých, ako je on, klamali všetkých naokolo, a nakoniec tomu klamstvu uverili aj sami, presne tak, ako Christopher pred tým, ako sa spoznal s Beccou.

„Nikdy som s ňou nespal. Melinda je moja kamarátka z detstva, chcel som Vás v ten deň predstaviť, veľa pre mňa znamená. Akurát sa vrátila z Iránu a prepadla ma v to ráno, keď si prišla. Je mi ľúto, že si si to vysvetlila inak, ako to v skutočnosti bolo, ale ešte viac ma mrzí, že si ma hodila do vreca so všetkými ostatnými chlapmi. Naozaj som sa zmenil, ak by si mi verila, vedela by si to. „

Becca zízala na neho a v očiach, v ktorých dovtedy mávala len iskričky šťastia, sa tentokrát ukázala hanba.

„Miloval som ťa, a stále milujem. No nemôžem byť s niekým ako si ty, s niekým, kto mi neverí. Zbohom Becca.“

„Vravíš kamarátka? Kamarát taky rád, ako sa hovorí. Stretla som sa s Melindou asi pred týždňom a všetko mi povedala. „ Becca takmer citovala Melindine slová z dňa, kedy sa stretli. Christopher na ňu neveriacky pozeral, no uvedomil si, že Becca nie je prvá, ktorá mu tie hrozné veci povedala, už to zažil pred tým. Nemohol uveriť, že človek, ktorého pozná tak dlho, o ktorom vie takmer všetko, mu urobí niečo také. Christopher sa jej to snažil vyvrátiť. Nemohol dopustiť, aby si o ňom, láska jeho života myslela, že je kurevník.

V tom momente si obaja uvedomili, že rozchod nebol nutný. Stačilo len počúvať. Vypočuť si pravdu, ktorá síce občas bolí, ale je nevyhnutná. Ale, bohu žiaľ, aj napriek tomu, že pravda bola niekde úplne inde, už nikdy sa k sebe nevrátili. Becca vedela, že navždy stratila lásku svojho života. Tvrdo zaplatila za chybu, ktorú urobila, no nie len ona, ale aj Christopher. Už nikdy nenašiel lásku, vrátil sa do starých koľají, klamal, podvádzal a nakoniec skončil sám.

 

Trevor bol spokojný vo svojom byte na druhom poschodí, spokojný, že Christopherovi sa nepodarilo zlákať ďalšiu nevinnú obeť, že krásna, mladá,  inteligentná Becca neskončila s takým chumajom ako Christopher, a so škodoradostným úsmevom a neskutočnou nenávisťou v srdci sa na svojom húpacom kresle zadusil čerešňovou kôstkou.
Abys mohl komentovat, musíš být přihlášený nebo registrovaný.